Bobeková Veruška

Veruška Bobeková

Veruška Bobeková, celým menom Viera Kočiš Čechová - miluje tvoriť, písať a ilustrovať rozprávky. Veruška totiž potajme verí, že je rozprávkarka. Je vyštudovaná učiteľka výtvarnej výchovy, ale neučí. Namiesto toho sa snaží zarobiť si na chlebík predajom ilustrácií. Študovala strednú umeleckú školu a neskôr sa zapísala k štúdiu detskej ilustrácie u ilustrátorky Suzanne Ewart.
Svoje ilustrácie kreslí fixkami. Zriedka používa techniku maľby olejom, ale práve kvôli skladnosti či ľahkej prenášateľnosti používa hlavne fixky a tie si so sebou môže vziať kdekoľvek, kde čerpá inšpiráciu napríklad do záhrady, na ihrisko, do parku či McDonaldu.
Vo svojich rozprávkach otvára témy, ktoré pre detské knihy nie sú úplne bežné. Žiadni princovia a princezné, ale skôr témy, ako nájsť vo svojom živote šťastie, ako si vážiť sám seba i druhých ľudí alebo ako sa vyrovnať so stratou niekoho blízkeho.
Svoje knihy píše vo veršoch, pretože má rada jednoduchosť a pohyb v slovách. A presne to jej rýmy umožňujú.
Jej diela sú trochu naivné a jednoduché a neohrabané a možno i kostrbaté či strašidelné a občas smiešne no a práve v tom tkvie jej dokonalosť. Jej diela nemajú spoločnú líniu každé ďalšie je originál úplne s novým príbehom. Sama o sebe tvrdí, že príbehy nevymýšľa ale že ich iba prenáša, pretože jej boli dané a ona je ich prenášačom a posiela ich ďalej.
Aj preto všetky Veruškine diela skrývajú nejaké ponaučenie.

https://ezopo.sk/2020/09/02/objavte-rozpravkovy-svet-verusky-bobekovej-cast-1/
https://ezopo.sk/projekt/rozpravkovy-svet-verusky-bobekovej/

Viera Kočiš Čechová, better known as Veruška Bobeková, loves to create, write and illustrate fairy tales. In fact, Veruska secretly believes she is a storyteller. She graduated as an art teacher, but doesn't teach. Instead, she makes a living by selling illustrations. She studied at a specialist art school and later enrolled to study children's illustration with the illustrator Suzanne Ewart.
She doesn't use technology for her illustrations, preferring to draw with felt tip pens. This also allows her to respond more spontaneously than would be the case if she used oil paints, meaning she can create whenever and wherever she feels inspired, be it in the garden, the attic, or McDonald's.
In her stories, she raises themes that are unusual for children's books. There are no princes and princesses, but rather issues concerning the pursuit of happiness, how to value oneself and other people, or how to cope with the loss of someone close to you. She writes her books in verse because she likes simplicity and conveying a sense of movement, which is just what rhyme allows her to achieve.
Her works are simple, absurd and perhaps even a little scary, and it is in this bizarre combination where their quality is to be found. Her pieces don't share a common focus, each one being original in a completely new way. She says of herself that she doesn't invent the stories, but is merely a transmitter of them, because they have been given to her and she passes them on.